Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám ho aj určil, komu:
koho tam pozve, prebývať
do človečieho domu,
kto si bude smieť odomknúť
i zamknúť jeho bránu,
kto pluhom krájať ako chlieb
zem, Bohom darovanú.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.
