Prečo chodím do kostola?

Prečo chodím do kostola

Mnohí ľudia, ktorí sú pokrstení, dostali dary rôznych sviatostí (sv. prijímanie, birmovania, sobáš), najmä v súčasnej „modernej“ dobe, prestali chodiť do kostola, a to z rôznych dôvodov, medzi najčastejšie asi patria

– lebo je to staromódne, hanbia sa ostatných, aby nevypadali pred svojimi susedmi, či blízkymi ako nemoderní a zaostalí, že žijú “ niekde v  stredoveku

– lebo sa im nepáči niečo, čo vykonali členovia našej Rímsko-katolíckej cirkvi (osobitne kňazi, či vyššie postavení cirkevní  hodnostári, najmä po zverejnení v médiách)

– lebo sa im jednoducho nechce chodiť do kostola a miesto neho si vybrali iný, na prvý pohľad atraktívnejší program  v dobe svojho voľna (pozeranie Tv, oddychovanie doma, či niekde vonku, návšteva hypermarketu, centra zábavy, rôznych salónov a pod.

– lebo odmietajú od iného človeka (napr. kňaza na kázni)  počúvať výčitky napr. zlého spôsobu svojho života ( porušovania Božích prikázaní)

– lebo sa domnievajú, že postačuje „priamy“ kontakt s Bohom a nepotrebujú „sprostredkovanie“ cez kňazov

-lebo sú neinformovaní o podstate viery, o potrebe účasti na bohoslužbách, či to jednoducho nepovažujú za potrebné

– lebo sa zle cítia, či nemajú trpezlivosť vydržať na týchto bohoslužbách

-lebo sa nechajú „ovplyvňovať“ médiami tejto doby, či „modernými “ ľuďmi okolo, viacej ako tomu, čo hovorí Boh v Božom Slove…

-a iné ďalšie dôvody

 

Je však naozaj obrovská chyba každého jedného kresťana, katolíka, že sa zbavuje sám a dobrovoľne tejto nenahraditeľnej, neopakovateľnej a naozaj zásadnej miery pôsobenia samotného Boha, v podobe rôznych milostí, ktoré máme možnosť dostať do vnútra nás pri účasti v chrámoch, Bohostánkoch, pri účasti na bohoslužbách, osobitne na Svätej omši, ktorá je vrcholom nášho celého kresťanského slávenia Boha, podľa učenia nášho Spasiteľa, ktorý nám tu zanechal ako obrovský dar od Nebeského Otca, Kráľa celého sveta a vesmíru, Ježiša Krista. Kto z akýchkoľvek, niekedy až naivných alebo hlúpych, dôvodov odmieta tento Boží Dar, pripravuje sa o možnosť tieto milosti dostať, sám sa ochudobňuje vo veľmi dôležitej rovine nášho živote – duchovnom živote, ktorý nie je o nič menej dôležitý ako ten telesný život, na ktorý má práve ten vnútorný, psychický – duchovný, tak veľký vplyv. Jednoducho náš duchovný život nemá potrebné „náležitosti“ pre svoj ďalší rozvoj a zlepšenie jeho kvality.

Absenciou takýchto Božích milostí, sa dostáva každý jeden človek, do veľmi zraniteľnej pozície, kedy ho môže kedykoľvek premôcť pôsobenie Zlého (diabla, ducha), čo môže mať fatálne dôsledky pre jeho nasledujúci život, ale najmä jeho ukončenie v momente smrti.

 

Tak prečo je vlastne dôležité chodiť do kostola?

–       lebo tam je prítomný Boh, lebo je tam prítomný Ježiš Kristus

–       lebo práve tam môžeme prijímať Jeho Telo, samotného Boha – Ježiša Krista a tým sa posväcovať, premieňať, chrániť proti Zlému, liečiť svoje telo i dušu

–       lebo tam počúvame živé Božie Slovo, ktoré napĺňa naše vnútro, našu nesmrteľnú dušu „pokrmom života“, lebo toto Slovo nás premieňa, usmerňuje, oslobodzuje, spôsobuje nám radosť a pokoj, je nám na prospech a nie na škodu

–       lebo tam slávime Svätú omšu (bohoslužbu), či iné obrady, ako napr. adoráciu, sobáše, prvé sväté prijímania, sviatosť birmovania, sviatosť posvätenia kňazov, pohreby, sú vystavené Oltárne sviatosti a konané ďalšie obrady a modlitby smerujúce ku samotnému Bohu

–       lebo v kostole sa stretávajú viacerí veriaci a ako povedal aj sám Ježiš, kde je viacej ľudí, ktorí sa modlia ku Nebeskému otcovi, tam je oveľa väčšia sila takejto modlitby

–       lebo v kostole môžeme prijať nenahraditeľnú sviatosť Zmierenia sa so samotným Bohom – Svätá spoveď, pri ktorej pri splnení podmienok nám kňaz dáva rozhrešenie (odpustenie) našich ťažkých hriechov

–       lebo v kostole sa všetci stretávame v rámci spoločenstva Svätej katolíckej cirkvi, ktorú založil nie človek, ale Boh – Ježiš Kristus a ktorá týmto sa stala, vždy bola, je a vždy bude Svätá (preto dobrý kresťan nikdy nemôže útočiť proti Svätej cirkvi).

 

Mnohí majú rôzne výhovorky, prečo nemôžu ísť do kostola, prečo sa nemôžu zúčastniť Svätej omše, prečo aspoň raz týždenne nechcú Najvyššiemu a Najmocnejšiemu Bohu, obetovať cca 1 hodinku zo svojho času. Možno si vôbec neuvedomujeme, ako sme od Boha všetci tak závislí, ako On môže všetko zmeniť, ako bez Neho ani rukou pohnúť nemôžeme, ak by to Boh nedovolil…. Našej konzumnej „modernej“ dobe chýba hlavne pokora a negatívne pôsobí najmä pýcha, pôvodca a zdroj každého hriechu, zla a problémov človeka…

Mnohí ľudia ak odmietajú chodiť do kostola cielene a úmyselne, pritom veľmi napádajú našu Svätú Cirkev, útočia proti nej (aj keď niekedy len akože proti jednotlivým členom tejto cirkvi), tak sa dostali už na „inú“ a veľmi nebezpečnú cestu, ktorá vedie veľmi často ku životu bez Boha, niekedy si to sami ani neuvedomia. Takúto cestu odlúčenia od Boha však chce ten, čo ich cez myšlienky a zlobu posúva do tejto nebezpečnej roviny, diabol a pod jeho vplyvom začnú napokon konať a žiť… a koniec tohto býva vždy len veľmi smutný a tragický.

Komentáre k článku

Author: Peter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *