1. Spytovanie svedomia
Najprv prosím Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – v čom som v rozpore s Božou vôľou. Potom si pomôžem vhodným spovedným zrkadlom. Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem.
2. Vyznanie hriechov
Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky hriechy, ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú“. Hriechy vyznávam nahlas a zrozumiteľne. Nemrmlem si ich len tak popod nos. Nezaobaľujem ich do zbytočných rečí. Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu alebo vážnych okolností je svätokrádež – zobral som niečo, na čo som nemal právo. Taká spoveď je svätokrádežná – rozhrešenie je neplatné. Náprava je možná: vykonať si dobrú – „generálnu“ spoveď zo všetkých ťažkých hriechov od poslednej platnej spovede.
3. Ľútosť nad hriechmi
Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy ľutujú, a iní nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti mi kňaz nemôže dať rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko“, pácham svätokrádež.
4. Zadosťučinenie – úkon kajúcnosti
Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: Musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.
Tip na knihu: Milosrdenstvu v ústrety
5. Predsavzatie
Ježiš nám ukázal, akí máme byť. Pri spytovaní svedomia skúmam, čo mám robiť, aby som sa pripodobnil Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatia. Potom príde k slovu vôľa a čin – a to je pokánie. Predsavzatie je „pokračovaním“ spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, ktorým najčastejšie hreším.
Možno ho nájsť napríklad v Jednotnom katolíckom spevníku (tzv. modlitebnej knižke) Má pevne stanovené časti a variabilné časti. Tu uvádzame podrobnejšiu formu, bližšie rozvedené variabilné časti, pre lepšie a názornejšie pochopenie a prípravu na svätú spoveď. Tento materiál bol zostavený podľa obradu zmierenia uvedeného v Jednotnom katolíckom spevníku, Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006. Slúži ako pracovná verzia textu, ktorá neprešla jazykovou korekciou.
- Pred sv. spoveďou si spytujem svedomie a spomeniem si na hriechy, ktoré som spáchal/a. Môžem použiť túto modlitbu: Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy. Vtlač do môjho srdca bolesť a ľútosť nad tým, že som hriechmi urazil svojho nebeského Otca, a posilni ma, aby som sa z nich dobre vyznal a konal pokánie.
- Zodpoviem si tieto otázky: a) Kedy som poslednýkrát prijal svätú spoveď? Nezamlčal som alebo nezatajil úmyselne dajaký ťažký hriech? b) Vykonal som uložené zadosťučinenie? Usiloval som sa polepšiť od poslednej spovede? c) Nepristupujem k sviatosti zmierenia len zo zvyku či pod tlakom mojich rodinných príslušníkov alebo priateľov? Pristupujem k sviatosti zmierenia s úprimnou túžbou sa očistiť, obrátiť, obnoviť?
- Ak mám problém s pamäťou alebo som trémista, môžem si hriechy napísať aj na papier, ak mi to pomôže. Ten však nikomu neukazujem a po svätej spovedi ho zničím.
- Potom si vzbudím ľútosť nad hriechmi a silné predsavzatie, že sa chcem hriechov v budúcnosti chrániť. Môžem k tomu použiť túto modlitbu:
- Pane Ježišu, z celého srdca ťa milujem. Bolí ma, že som ťa hriechom urazil. Ty si za mňa trpel na kríži; aj ja som ti zapríčinil také bolesti. Ľutujem, že som ťa tak zarmútil. Pán Môj a Boh môj, buď milostivý mne hriešnemu. Pomôž mi, aby som sa polepšil. Tvoja svätá krv nech ma obmyje od hriechov. Pane, netrestaj ma za hriechy.
Keď vojdem do spovednice, pozdravím:
Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!
Kňaz odpovie: Naveky. Amen.
Potom sa prežehnám: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Kňaz kajúcnika povzbudí napríklad takto alebo podobne: Pán nech je v tvojom srdci i na tvojich perách, aby si úprimne a pravdivo vyznal(a) svoje hriechy.
Čítanie Božieho slova (kňaz prečíta alebo spamäti povie úryvok z Božieho slova)
Začnem sa spovedať: Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal(a) tieto hriechy.
Poviem kedy som sa spovedal naposledy, resp. koľko času uplynulo od poslednej svätej spovede (napríklad: „Naposledy som sa spovedal pred mesiacom.“). Poviem svoje hriechy kňazovi tak, aby ma počul a zakončím:
Na viac hriechov sa už nepamätám.
Kňaz sa ma môže na niečo opýtať, dá mi rady a povzbudenie k dokonalej ľútosti, vysvetlí mi, že kresťan sa vo svätej spovedi obnovuje vo Veľkonočnom tajomstve, že sa jeho hriechy krvou Kristovou zmývajú a povie, aký úkon pokánia treba vykonať ako zadosťučinenie za svoje hriechy. Tento úkon kajúcnosti má byť prispôsobený podľa životnej situácie kajúcnika. Ak by kajúcnik nemohol alebo nevedel daný úkon pokánia vykonať, má to kňazovi hneď povedať. Kňaz sa má priblížiť životnej situácii kajúcnika, jeho duchovnej dispozícii a spôsobu reči, aby ho ľahšie chápal.
Potom kňaz pomôže kajúcnikovi, aby si vzbudil dokonalú ľútosť napríklad takto: Teraz úprimne oľutuj svoje hriechy.
Kajúcnik môže hriechy oľutovať vlastnými slovami alebo použiť napríklad tieto modlitby:
Nebeský Otče, veľmi mi je ľúto, že som ťa hriechmi urazil(a). Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
alebo
Bože, láska moja, ja ťa milujem, preto svoje hriechy veľmi ľutujem. Nechcem viac uraziť tvoju dobrotu, prosím ťa, odpusť mi pre krv Kristovu.
alebo
Bože môj, celým srdcom ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
alebo
Pane Ježišu, Baránok Boží, ty snímať hriechy sveta; milosťou Ducha Svätého ma zmier so svojím Otcom: a urob zo mňa nového človeka na tvoju chválu a slávu.
Rozhrešenie od hriechov
Potom kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí: Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriecov v mene Otca (+prežehnám sa) i Syna i Ducha Svätého.
Kajúcnik odpovie: Amen.
Kňaz povie: Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.
Odpoviem: Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kňaz povie: Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji.
Odpoviem: Bohu vďaka. S Pánom Bohom.
Odídem zo spovednice a v kostole sa Bohu poďakujem za odpustenie hriechov napríklad touto modlitbou: Bože, môj Otče, ty si Tak dobrý. Ty si mi skrze kňaza odpustil hriechy. Som šťastný(á), lebo som čistý(á) a som v tvojom náručí. Ďakujem ti a velebím tvoje milosrdenstvo. Pomáhaj mi, aby som bol(a) vždy lepší(a), aby som bol(a) láskavý(á) voči ľuďom a robi(a) im radosť. Daj mi na to svoje požehnanie. Amen.
alebo
Pane Ježišu, sňal si zo mňa hriechy a daroval si mi svoj pokoj. Vo sviatosti zmierenia si ma zmieril s Otcom, ktorého som hriechom urazil, i s Cirkvou, ktorej som hriechmi ublížil. Vzal si ma do svojho náručia ako dobrý pastier stratenú ovečku. Ďakujem ti za tvoju lásku a milosrdenstvo. Pomáhaj mi, aby som spolupracoval na záchrane hriešnikov a svojím životom vždy viac sa pripodobňoval tebe. Ježišu, vďaka ti za sviatosť zmierenia. Amen.
Úkon pokánia vykonám hneď, ako môžem. Ak mi kňaz uložil na zadosťučinenie nejakú modlitbu, vykonám ju hneď v kostole. Ak je to niečo iné, vykonám to hneď ako môžem.
Zdroj: mojakomunita.sk
Tip na knihu: Sedem krokov k dobrej spovedi
