Korunka Božieho milosrdenstva

K tejto modlitbe Pán Ježiš pripojil veľké prisľúbenia, ktoré splní, ak budeme správne praktizovať úctu k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva k blížnym. Výrazom tejto dôvery je vytrvalosť v modlitbe. Čím väčšia je dôvera, tým väčšia je aj naša vytrvalosť v odriekaní korunky. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne, že touto modlitbou si ľudia môžu všetko vyprosiť, ale nikdy netvrdil, že sa tak stane hneď ako sa raz pomodlíme, okrem milosti dobrej smrti.

Ak sa budeme s dôverou modliť túto modlitbu, Pán Ježiš prisľúbil, že si môžeme vyprosiť všetky milosti. Povedal: Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma [ľudia] budú prosiť (Den. 1541), a dodal: ak to, (…) bude v zhode s mojou vôľou (Den. 1731). Božia vôľa je výrazom lásky k človeku, a preto všetko, čo s ňou nie je zhodné je alebo zlé, alebo škodlivé, a preto nám to najlepší Otec nemôže udeliť. On chce človeku preukazovať dobro v perspektíve večnosti. V tomto všeobecnom prisľúbení ide nielen o nadprirodzené milosti, ale aj o dočasné dobrodenia.

Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti, a presne povedané, milosti šťastnej a pokojnej smrti, bez obáv a strachu. Tieto milosti si môžu vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť túto modlitbu. Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, prisľúbil Pán Ježiš, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, [vtedy zomierajúci] dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu (Den. 811). Milosť dobrej smrti, čiže obrátenie a odpustenie hriechov, prisľubuje Pán Ježiš aj vtedy, keď sa len raz pomodlíme celú korunku v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Teda s postojom dôvery k Bohu (viery, nádeje, lásky, pokory a hlbokej ľútosti za hriechy) a milosrdenstva voči blížnym.

Tip na knihu: Denníček

Veľkosť milostí spojených s touto modlitbou vyjadrujú slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne: Keď sa modlíš túto korunku, približuješ ľudstvo ku mne (Den. 929). Kňazi ju majú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu (porov. Den. 687).

Korunka Božieho milosrdenstva

(má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš, Zdravas‘, Mária, Verím v Boha
Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna
a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).
Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom
(10-krát).

Na záver: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom
(3-krát).

Taká formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. „Ak by niekto pri
individuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné – «naše hriechy» na «moje hriechy»; «maj
milosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» – koná proti Ježišovej vôli,“ píše prof. Ignác
Róžycki – „a to čo by sa modlil, by už nebolo Korunkou Božieho milosrdenstva, lebo «my» v tejto
formule znamená toho, kto ju recituje aj tých, za ktorých sa modlí, avšak «celý svet», to sú všetci,
žijúci aj zomrelí.
 Ježiš požaduje, aby ten, kto sa modlí korunku prosil
o zľutovanie «s nami» – a nie «so mnou», pretože takto daná osoba premáha egoizmus a Korunka
Božieho milosrdenstva sa stáva prejavom obetavej lásky (porov. I. Róžycki, Božie milosrdenstvo.
Základné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu, Prešov 2003, s. 35-36.). V texte Korunky Božieho
milosrdenstva sa nielenže nesmie meniť množné číslo na jednotné, ale ani sa nesmú dodávať alebo
vynechávať niektoré slová.

Zdroj: milosrdenstvo.sk