Horváthovci – Spoznať Boha je nádhernou skúsenosťou

Horváthovci - Spoznať Boha je nádhernou skúsenosťou

Horváthovci žijú v Senci a majú dve dospievajúce dcéry – Ester a Ráchel. Milan je vyučený elektromechanik, zo skladníka sa vypracoval na majiteľa veľkoobchodu so železiarstvom a náradím. V zbore Slovo života prakticky pomáha a je jedným z našich kameramanov. Angelika skončila Prírodovedeckú fakultu UK, je učiteľkou dejepisu, geografie a angličtiny na základnej škole a miluje divadlo. Snaží sa tieto dary v deťoch objaviť a rozviť. Zahrala si aj v niekoľkých kratších drámach, ktoré sme uviedli v rámci nášho kreatívneho programu.

MILAN

JEŽIŠA SOM NAŠIEL V OBÝVAČKE

Narodil som sa v Réci pri Senci. Mám jedného brata, mama bola kuchárkou, otec zámočníkom. Rodičia nás viedli k morálke, boli katolíci; pre mňa však bolo chodenie do kostola len ako rituál, ako niečo, čo sa musí. Keď som mal desať rokov, boli sme u tety v Martine, ktorá navštevovala adventistov. Oslovila ma tam spontánnosť tých ľudí, no až po vojne som sa začal viac zamýšľať nad zmyslom života. Existuje Boh? A čo mimozemšťania? Domnieval som sa, že sem poslali svojho vyslanca – Ježiša, ale nemohli to povedať priamo, pretože by sme to nepochopili. Keď som sa zoznámil s Angelikou, doviedla ma k istému veriacemu – všetko bolo uňho doma presiaknuté láskou a úctou. Daroval mi dve kázne na kazetách, ktoré som si potom znova a znova prehrával. Pán ma zmenil v mojej obývačke, tam som Mu odovzdal svoj život (dovtedy som nepociťoval žiadnu ľútosť, keď som spravil niečo zlé). V tom momente som našiel pokánie v slzách, o čom muži neradi hovoria, ale Božia prítomnosť sa silne dotkla môjho srdca. Objavil som živého Boha. Hneď po svojom obrátení v roku 1991 som si uvedomil, že už oplzlo nenadávam, dokonca som hneď napomínal kamarátov. Z milosti Božej som sa postupne zbavoval ďalších hriechov, hazardu, uvedomoval som si, že aj malá krádež je krádež. Začal som navštevovať zbor Apoštolskej cirkvi v Bratislave, neskôr v Senci.

V PODNIKANÍ ZAKÚŠAM BOŽIU PRIAZEŇ

Stáva sa mi, že som u dodávateľa a zrazu mi ktosi zavolá a zháňa presne to, čo mám práve v rukách. A nie sú to maličkosti, vidím, ako ma takto Duch Svätý často vedie. Šetrí mi to aj náklady na cestu. 🙂 V biznise sa cítim ako ryba vo vode, rád robím praktické veci pre rodinu i pre cirkev. Popritom mám možnosť s mnohými obchodnými partnermi prehodiť pár slov o Bohu, občas ma dokonca volajú „Ježiško“, mnohí z nich ma prosia o modlitbu. Prezývka nevznikla kvôli mojim vlasom, ako by sa niektorí mohli domnievať. Ako mladý horlivý kresťan som mal cez prednú kapotu auta a bočnicu obrovský nápis: Ježiš Ťa miluje. A otázky prichádzali samé… Pán mi veľmi pomohol aj pri rekonštrukcii rodinného domu. Nikdy nezabudnem na to, ako som mal asi tri týždne len provizórne pripevnený nový krov. Práve deň na to, keď som ho poriadne ukotvil, strhla sa veľká víchrica; ak by som to nebol urobil, odnieslo by mi strechu. Do zboru Slovo života sme prišli v roku 2013, vtedy práve počas konferencie. Sme tu spokojní. Dôvod je prozaický – hojne nás tu sýtia Božím slovom, teší nás, že tu dostávame dobrý pokrm.

ANGELIKA

OSLOVIL MA PRÍKLAD ZBOŽNÝCH VERIACICH

Narodila som sa v Senci, vychovávali ma v katolíckom prostredí, ale vzhľadom na dobu socializmu len do tej miery, koľko som v kostole ako dieťa porozumela. V pamäti mi utkvela babička, ktorá mi opakovane vravela: „Nech je nad tebou Božie požehnanie!“ V kázňach veľakrát zaznie, že máme nad deťmi vyznávať slová žehnania, a ona to robila. Myslím, že aj to prispelo k tomu, že som neskôr Boha spoznala. Vždy som verila, že existuje, ale osobne som ho nepoznala. Po páde komunizmu mi svedčila jedna priateľka, ktorá sama bola vo „fáze hľadania pravdy“ o živom Bohu. Spoločne sme sa dostali do domácnosti Lachovcov, rodičov emeritného biskupa Apoštolskej cirkvi Jána Lachu. I keď sme si boli vekovo blízke s ich dcérou Andrejkou Šefčíkovou, ujímali sa nás najmä pán a pani Lachovci, a to s úžasným citom, láskou a modlitebnou podporou. Starkí, ako sme ich všetci volali, boli veľmi milí, dnes sú už u Pána. Uverila som, keď som mala 17 rokov, všetko duchovné som priam hltala. Vošla som do sveta zázrakov, uzdravení a proroctiev, skrátka do sveta Ducha Svätého. A najviac zo všetkého som sa tešila z osobného blízkeho vzťahu s Ním. Osobné poznanie Boha – to je niečo, čo aj dnes prízvukujem svojim deťom. Niekedy im musíme, obrazne povedané, strhnúť z očí oponu, aby pochopili, aký nevyhnutný je živý vzťah s Ním. Po svojom obrátení som nemala zázemie v rodine; bolo to dvojročné obdobie konfliktov, pochybností a môjho vzdoru. Neskôr došlo k upokojeniu a akoby som vstúpila do nového levelu poslušnosti. Vždy som bola dieťaťom, ktoré sa búrilo a hoci ma Pán premenil, aj dnes nastanú situácie, kedy v tejto oblasti zápasím. Mám dobrého manžela, praktického muža. To, že je Pán s nami, však neberiem na ľahkú váhu, pretože v našej rodine bolo vyrieknutých veľa prekliatí.

ZÁZRAKY PRI PÔRODE

Som vďačná Bohu za svoje deti. Zázrak je už to, že som vôbec otehotnela a obe dcéry boli riadne donosené. S Esterkou som bola od 24. týždňa na rizikovom tehotenstve, s Ráchelkou asi od druhého mesiaca. Keď som bola s Ráchel v druhej polovici gravidity, lekári mi povedali, že sa jej zle vyvinul mozog. Modlievali sme sa s naším spoločenstvom veriacich v Senci. Keď neskôr potvrdili, že už je v poriadku, vzápätí jej diagnostikovali akýsi vážny problém s obličkou. A tiež tvrdili, že bude mať rázštep na chrbtici. S modlitbami a vierou sme očakávali jej príchod. Nakoniec, po viacnásobnom vyvolávaní pôrodu, už samozrejme v nemocnici, sa mi pred pôrodom odtrhla placenta. Jedna skúsená sestrička v nemocnici však niečo tušila, nepozdávala som sa jej s extrémne poklesnutými odozvami. Hneď na to ma previezli na sálu. O pár minút som cisárskym rezom porodila. Stáva sa, že po odtrhnutí placenty dieťa zomrie do pár minút, naozaj teda jej život visel na vlásku. Ráchel prežila.

Keď som ako budúca matka zápasila s vážnymi tehotenskými problémami, bála sa o svoje dieťa, mala otázky, čo bude a prečo…  zostávala mi jediná nádej – držať sa Božieho slova a Jeho zasľúbení. Dnes viem, že ak by sa neboli problémy vyskytli, ktoré moji bratia a sestry premodlievali, nikdy by som už počas rizikového pôrodu nebola v pôrodnici a každý si vie domyslieť, aký tragický by to malo záver. Preto milujem Žalm 34,20: „Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin.“

Komentáre k článku

Author: Peter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *