Ako vyzerala svätá omša v raných časoch Cirkvi?

Ako vyzerala svätá omša v raných časoch Cirkvi

Katolícka viera bola v Rímskej ríši nezákonná do roku 313 n. l., keď cisár Konštantín vydal milánsky edikt. Ten jej umožnil verejný rozkvet. Predtým boli cirkevné stavby, ako ich poznáme dnes, raritou a omša sa spravidla slúžila iba po domoch. Tieto „domy“ boli zvyčajne dosť veľké, mali centrálne nádvorie alebo veľkú miestnosť, ktorá umožňovala sláviť formálnejšie svätú omšu než len slávnosť pri stole. V školách sa nesprávne učí, že tieto prvé omše boli neformálne a že sa slúžili tvárou tvár ľudu, pričom mali uvoľnenú spoločenskú atmosféru. V skutočnosti ľudia nesedeli iba pri stole alebo v kruhu na podlahe – vôbec nie. Sedeli alebo stáli formálne, pričom každý z prítomných stál otočený do jedného smeru: na východ.

Ako vyzerala svätá omša v raných časoch Cirkvi 2
Ako vyzerala svätá omša v raných časoch Cirkvi

Miestnosť, kde sa veriaci zhromažďovali sa nachádzala v našom prípade vľavo. Kňaz alebo biskup, ktorý predsedá liturgii (je obrátený na východ), mal svoje miesto pri oltári pri východnej stene. Vpravo je krstiteľnica a pri vchode je diakon, ktorý strážil vchod. Osamelo vyzerajúci diakon v zadnej časti miestnosti so zhromaždením dohliada nad „zachovávaním poriadku“ (bližšie info ďalej v článku).

Na týchto raných liturgiách je pozoruhodné, aké formálne boli napriek tomu, že sa slávili za menej než ideálnych okolností. Nasledujúci text je z dokumentu Didascalia, dokumentu napísaného asi v roku 250 n. l. Okrem iného poskytuje pomerne podrobné detaily o slávení ranej katolíckej omše v týchto „domácich liturgiách“. Nasleduje úryvok (tučným písmom úryvky z Didascalie; komentáre k nim sú zobrazené kurzívou.)

V týchto časoch sa na zhromaždeniach vo svätej Cirkvi skromne schádzajte na miestach bratov, ako uznáte, príjemným a starostlivo usporiadaným spôsobom.
Tieto „domáce liturgie“ neboli neformálne; zásadný bol dobrý poriadok a starostlivá pozornosť smerom k detailom.

Miesto pre kňazov nech je oddelené v časti domu, ktorá je otočená na východ.
Aj v týchto prvých domácich omšiach bola svätyňa (kde slúžilo duchovenstvo) odlišná od miesta, kde sa schádzali laici. Ľudia neboli všetci zoskupení iba okolo stola.

Uprostred nich nech je umiestnená biskupská stolica a kňazi nech sedia spolu s ním. Rovnako tak, ale v inej sekcii nech sedia laici obrátení na východ. Lebo je teda správne: aby kňazi sedeli s biskupom v časti domu obrátení na východ a za nimi laici – muži a ženy.
Všetci boli obrátení na východ, laici i duchovní. Všimnite si, že muži a ženy sedeli v oddelených častiach, čo bola tradícia v mnohých cirkvách až do relatívne nedávnej doby (posledných asi 150 rokov).

A keď povstanete k modlitbe, povstanú najskôr cirkevní vodcovia a po nich laici muži a potom ženy. Obráťte sa na východ a modlite sa tak (ako iste viete), ako sa píše v Písme. Chváľte Boha, ktorý je na výsostiach, smerom na východ.
Opäť si všimnite, že omša sa neslávila tvárou v tvár ľuďom, ako to niektorí predpokladali v ranej Cirkvi. Každý stál rovnakým smerom: na východ. V texte sa ako dôvod uvádza Písmo: Boh je na východe, ako pôvodca svetla.

Nech z diakonov jeden vždy stojí pri eucharistickej obeti a ostatní stoja za dverami a sledujú tých, ktorí vstupujú, …
Pamätajte si, že toto bol čas prenasledovania; prví kresťania dbali na to, aby umožnili vstup do svätých tajomstiev iba pokrsteným a členom dobrej vôle. Vstup k posvätnej liturgii mali len pokrstení. Hovorilo sa tomu disciplina arcanis (disciplína tajomstva) a pritom diakoni strážili dvere.

… potom, keď obetujete, nechajte ich spoločne slúžiť v cirkvi.
Akonáhle boli dvere zamknuté a začala sa omša, diakoni pravdepodobne zaujali svoje miesto vo svätyni, pričom jeden zostal mimo nich, aby udržal „dobrý poriadok“ medzi laikmi.

A ak sa nájde niekto, kto nesedí na svojom mieste, nech ho diakon, ktorý je vo vnútri, pokarhá, prinúti vstať a sadnúť si na vhodné miesto … tiež v kostole by mali mladí sedieť oddelene, ak je tu miesto. Ak nie, nech stoja. Tí v pokročilom veku by mali sedieť oddelene; chlapci by mali sedieť oddelene alebo by si ich otcovia a matky mali vziať a nechať ich stáť; a nech mladé dievčatá sedia oddelene, ak skutočne nie je miesto, nech stoja za ženami; mladí, ktorí sú ženatí a majú malé deti, nech stoja oddelene, staršie ženy a vdovy by mali sedieť oddelene.
Môže sa to zdať trochu komplikované, ale výsledkom je, že sedenie sa riadilo podľa pohlavia a veku. Všimnite si, že tí, ktorí mali malé deti, mali stáť v oddelenej časti (plačovňa).

A diakon by mal dohliadať na to, že každý, kto vojde, sa dostane na svoje miesto a že nikto z nich nesedí na nevhodnom mieste. Podobne by diakon mal dohliadať na to, že ľudia tu nešepkajú alebo nespia, nesmejú sa alebo nedriemu.
Že by prví kresťania robili také veci? Nehovorte, že to tak nie je! Organizátori dnes tiež zachovávajú „dobrý poriadok“.

Pretože v kostole je potrebné dbať na disciplínu, triezvu bdelosť a pozorné ucho k Pánovmu slovu.
To je jasné a vecné – a rady sú stále potrebné. 

zdroj: CatholicStandard
il. obr.: Pixabay

Komentáre k článku

Author: Peter