V prvom čítaní sme si vypočuli príbeh Jonáša, v dobovom štýle. Keďže v meste Ninive bola „akási pandémia“, nevieme aká, azda nejaká „morálna pandémia“, mesto malo byť zničené (porov. Jon 3,1-10). A Boh posiela Jonáša, aby kázal: modlitba a pokánie, modlitba a pôst (porov. v. 7-8). Zoči-voči tej pandémii sa Jonáš vystrašil a utiekol (porov. Jon 1,1-3). Potom ho Pán zavolal po druhý raz, a on prijal, že pôjde takto ohlasovať (porov. Jon 3,1-2).
A dnes sa my všetci, bratia a sestry každej náboženskej tradície, modlíme: je deň modlitby a pôstu, pokánia, vyhlásený Výborom pre ľudské bratstvo. Každý z nás sa modlí, komunity sa modlia, náboženské vyznania sa modlia, modlia sa k Bohu: všetci bratia, zjednotení v bratstve, ktoré nás spája v tejto chvíli bolesti a tragédie.
Nečakali sme túto pandémiu, prišla nečakane, no teraz je tu. A mnoho ľudí umiera. Mnoho ľudí umiera osamote a mnoho ľudí umiera úplne bezmocných. Veľakrát nám môže prísť na um myšlienka: „Mňa sa to netýka, vďaka Bohu som sa zachránil“. Mysli však na druhých! Mysli na tragédiu a aj na ekonomické dôsledky, na dôsledky na vzdelávanie, ďalšie následky… to, čo príde potom. A preto sa dnes všetci, bratia a sestry každého náboženského vyznania, modlime k Bohu.
Možno sa nájde niekto, čo povie: „Toto je náboženský relativizmus a to sa nemôže“. Ale akože sa to nemôže – modliť sa k Otcovi všetkých? Každý sa modlí tak, ako vie, ako môže, ako to prijal z vlastnej kultúry. Nemodlíme sa jeden proti druhému, táto náboženská tradícia proti tej druhej, nie! Sme zjednotení ako ľudské bytosti, ako bratia, modliac sa k Bohu, podľa vlastnej kultúry, podľa vlastnej tradície, podľa vlastného presvedčenia, no bratia sa modlia k Bohu, toto je dôležité! Bratia – postiac sa, prosiac Boha o odpustenie za naše hriechy, aby nám Pán bol milosrdný, aby nám Pán odpustil, aby Pán zastavil túto pandémiu. Dnes je deň bratstva; deň bratstva hľadiac na jediného Otca: bratia a otcovstvo. Deň modlitby.
Minulý rok, ba ešte v novembri minulého roka sme nevedeli, čo je to pandémia: prišla ako potopa, dorazila náhle. Teraz sa trochu preberáme. Sú tu však mnohé ďalšie pandémie, ktoré zabíjajú ľudí a my si ich nevšímame, odvraciame pohľad. Sme tak trochu nevedomí vo vzťahu k tragédiám, ktoré sa v tejto chvíli dejú vo svete. Len by som vám chcel povedať jeden oficiálny štatistický údaj za prvé štyri mesiace tohto roka, ktorý však nehovorí o pandémii koronavírusu, hovorí o inej. V prvých štyroch mesiacoch tohto roka zomreli 3 milióny a 700 tisíc ľudí od hladu. Je to pandémia hladu. Za štyri mesiace takmer štyri milióny ľudí.
Táto dnešná modlitba s prosbou k Pánovi za zastavenie tejto pandémie nás musí viesť k myšlienke na ďalšie pandémie sveta. Je ich veľa! Pandémia vojen, hladu a mnohé iné. Je teda dôležité, že sme dnes boli spoločne – a vďaka odvahe, ktorú mal tento Výbor pre ľudské bratstvo – spoločne sme boli pozvaní modliť sa každý podľa svojej tradície a vykonať deň pokánia, pôstu a aj lásky k blížnemu, pomoci druhým. Toto je dôležité. V Jonášovej knihe sme počuli, že Pán, keď videl ako zareagoval ľud – že sa obrátil – Pán sa zastavil, zastavil to, čo chcel urobiť.
Nech Boh zastaví túto tragédiu, nech zastaví túto pandémiu. Nech sa Boh nad nami zľutuje a nech zastaví aj ďalšie tak mrzké pandémie: pandémiu hladu, vojny, detí bez vzdelávania… A o toto prosíme ako bratia, všetci spoločne. Nech nás všetkých Boh žehná a zľutuje sa nad nami.
